Očakávali sa odo mňa výtvarné návrhy na stužkové, na svadobné menu, na silvestrovské akcie. Po prvom pokuse jedálneho lístka mi okamžite zatrhli snehuliakov.
Trochu som tých snehuliakov upravila, zmenšila schovala a začala hra. Kto najskôr objaví snehuliaka. Vrchnosť ma nechávala na pokoji. Viditeľní snehuliaci zmizli a neviditeľných si nik, alebo skoro málokto všímal. Z vrchnosti nik a z poddaných pomerne dosť.
A tak sa snehuliaci vynárali na tých najmenej očakávaných miestach, plávali v polievke, tancovali labutie jazero okolo zmrzlinového pohára, pripínali si zelené stužky a občas si vyšli len tak v závoji naostro. Počítačová grafika vedela robiť divy na požiadanie. Ibaže ja som mala čierno bielu tlačiareň. Až do momentu, kým sa partia Nemcov neožrala a nenasprejovala izbu hasiacim prístrojom. Hotel skasíroval Nemcov za škodu, upratovačky vysali hasiaci prášok v rámci upratovacích procesov a zrazu bolo niekoľko tisíc korún na novú atramentovú farebnú tlačiareň pre mňa. Na moje naozaj veľké nadšenie. V praxi to znamenalo, že do zásobníka som mohla dať naraz 50 strán a púšťala som tlač zakaždým keď som šla okolo. Občas sa niečo zaseklo, niečo posunulo a sem tam došla nejakému zásobníku farba.
Bol to zdĺhavý proces a najmä v lete sa mi videlo rozumné tento proces nerušiť nasadnúť do auta, na polceste pozbierať mamu a aj s kolegyňou sme si šli zaplávať na jazero. Napäť sme sa vracali vychladené na prevádzkovú teplotu. Vyložili sme na polceste mamu a v práci sme sa tvárili, že aj nám je tak strašne teplo. Klíma vtedy už možno existovala, ale nie v hoteli, ktorý bol slávnostne dokončený k 14. zjazdu strany.
Potom niekto prišiel s návrhom plastických farieb. To už nešlo tlačiarňou, ale musela som zapojiť ruky a štetec. Rozhodla som sa pre jednoduchú kvačku na klobúku – aby všetko bolo nažraté a ja som ostala celá. Iba tá farba strašne dlho schla. Takže porozkladané pozvánky boli po rôznych kanceláriách a vytrvalo sa sušili. A tie kvačky navyše zvládali aj moje deti, ktoré to na rozdiel odo mňa nesmierne bavilo.
Hotel ešte stojí, ale už tam nik nebýva, iba tam straší. Snehuliaka môžete niekedy vidieť v klobúku so striebornou kvačkou, niekedy v závoji, alebo len tak naostro.