„Tú strechu by bolo treba natrieť“ ozval sa odspodu môj najdrahší. Tvárim sa že som hlboko sústredená na oberanie čerešní.
„Nie je problém, kúp farbu.“ S plnou pusou čerešní som sa zmohla pomerne rýchlo na odpoveď. Strecha bola plochá a mohla mať tak maximálne niekde 5 krát 5 metrov.
„Ale ja by som bol rád, keby si ju predtým obrúsila.“ Chvíľu som sa zamyslela.
„No dám si na vŕtačku brúsnu hlavicu a dám menšie otáčky....“ Nie je to pohodlné, ale ešte vždy by sa to dalo robiť posediačky.
„Ale ja by som bol rád keby si ju zbrúsila ručne“.
Dodnes nerozumiem, prečo v niektorých rodinách dávajú prednosť domácim ručným prácam. A do dnešného dňa je strecha nenatretá a napodiv na rozdiel od iných vecí do nej nezateká. No možno je to tým, že som ju nebrúsila ja ale zub času.