Dora Kubinova
- Počet článků 50
- Celková karma 0
- Průměrná čtenost 320x
Seznam rubrik
- Môj boj s veternými mlynmi
- S adrenalinom po svete
- S adrenalinom po dome
- noiradrenalin
- Osobní
- Nezařazené
Co právě poslouchám
Dora Kubinova
Chorvátsko
„My sme moc rádi, že sme se sámi olobodili.“ Bola prvá úvodná veta miestneho delegáta nášho zájazdu. Druhá veta rozoberala kde a za akých podmienok môžeme vymeniť šilingy, doláre, marky. My sme sa týmto spôsobom oslobodenia bohužiaľ chváliť nemohli.
Dora Kubinova
Pej devočka /špitál v Suchumi/
Každý cestovateľ by mal aspoň raz navštíviť miestnu nemocnicu. Najlepšie fullhouse aj s malým príručným cintorínom. Podarilo sa to aj mne. V zájazde sa kšeftovalo s čiernym uhlím /a toaletným papierom/, ale buď sa na nás zabudlo, alebo to už nemalo účinok. Skrátka najprv sa v špitáli ocitol môj brat a o dva dni na to som absolvovala cestu gazíkom aj ja. V gazíku bola drevená lavica a na stene sa dalo občas zachytiť obidvomi rukami pevne hrdzavú železnú tyč a dúfať, že mi nezostane v rukách. Gruzínski šoféri bravúrne zvládajú zákruty vo vysokých rýchlostiach aj je im v celku jedno, čo sa deje vzadu v aute. Mne to bolo po chvíli už tiež jedno. Bolo mi zle a predstava, že mi bude v sovietskej nemocnici lepšie bola dosť nereálna.
Dora Kubinova
Londýn
Na gymnáziu nás oboznámili s kultúrnymi pamiatkami Londýna – niekde medzi nepravidelnými slovesami a predminulým časom. Bolo mi jasné, že sa tam v živote nepôjdem pozrieť a tak som sa veľmi krkavčo zachovala k informáciám. Myslela som si, že tak ako väčšina z toho, čo sme mali vedieť, bude aj toto úplne zbytočné. A že ju budem mať uloženú niekde medzi dvojmocnými radikálmi čohosi a trojčlenkou niečoho iného. Omyl, otvorili sa hranice, časom znížili ceny leteniek a ja som si naplánovala Londýn. Teda vytlačila som si na niekoľko papierov čo chcem a čo môžem vidieť. S údivom som zistila, že ten zoznam pamiatok mám celkom slušne uchovaný v pamäti.
Dora Kubinova
O dvoch suchých rožkoch.
Máme po voľbách. A treba šetriť. Vláda má štyri roky na to, aby zabezpečila seba a svoje príbuzenstvo a to nie je jednoduché. Oveľa lacnejšie by náš štát vyšla monarchia. Teda jeden kráľ /kráľovská rodina - dva plus jedna/ jeden skromný palác, ktorý by sa nemusel každé štyri roky prestavovať a jedna sada korunovačných klenotov. Je iba otázkou, kto by mal byť kráľom a akým spôsobom by sme si určili prvého kráľa.
Dora Kubinova
Kachličkovanie
Než sa človek ožení a než si získa priazeň budúcich svokrovcov je schopný heroických výkonov. V rámci malej a veľkej rošády – kedy sa zrušili jedny dvere a vchod na balkón a vybúrali sa v kuchyni iné dvere na ten istý balkón, vznikol pred novými balkónovými dverami malý kúsok ničoho. Linoleum nám už tam došlo. A tak ten kus šedivého betónu tam bol už niekoľko „zatiaľ“ období.
Dora Kubinova
20. august 1968 s výpraskom - deň pred
Boli sme na Orave. Mame sa podarilo zohnať čerstvé mlieko a postavila pohár mlieka pred môjho brata. Uprel naň odmietavý pohľad a zavrtel hlavou. Sladké mlieko nebolo to, čo by mal rád. Lenže mama pre ten pol litrák musela vyjsť von so svojím politickým presvedčením na úplne neznámom poli.
Dora Kubinova
Alpy na kolieskovom kresle s dialýzou
Keď som opúšťala Bratislavu, rádio na mňa pustilo kus omše. Brala som to s rezervou a prepla na niečo s trochu rytmickejšou hudbou a menej výchovným slovom. Vydržalo to až po Viedeň, a keďže je nedeľa pustili na mňa rakúski bratia taktiež kus omše. Mohla som porovnávať, alebo preladiť. Veľmi to nepomohlo, večer keď sme hľadali reštauráciu, kde by sme sa mohli najesť, hlúpy zvyk začať s tým okolo deviatej, keď je všetko pomaly zavreté. Našli sme jednu otvorenú a sedeli sme pri drevených mriežkach – ako v spovedeľnici.
Dora Kubinova
Ja počkám - Dobr dan curo
Tiahla som sa po dedine a v ruke som mala knihu a uterák. Oslovil ma miestny dedko /to bolo ešte pred vojnovým konfliktom, takže to bol pomerne kompletný zástupca miestnych Chorvátov /čosi nad 50 rokov vlastné nohy, vlastné ruky, zuby netuším/. Od Srbov sa odlišovali najmä navzájom. Ja som bola rada, že sa dohovorím.
Dora Kubinova
Fuck in Brugg
Prešla som už pomaly všetky pamiatky, ktoré som mala na zozname želaných a prechádzala som na zoznam možných pamiatok. To je vtedy, keď to hlavné, kvôli čomu ste prišli, už máte za sebou, ale ešte stále ste v meste a ste ochotní šliapať po mačacích hlavách. A je stále čo objavovať na miniatúrnej ploche starého stredovekého veľmi dobre zachovalého mesta. /Asi tu nemajú inštitúciu, ktorá by povedala: „ty, ty a ty ste tu zbytoční, zavadziate a pôjdete k zemi, v tomto prípade k vode a do najbližšieho kanála. Aby bol priestor pre postgotické panely s nápisom- Bratislava mesto mieru.“. Tie poloblúky typické pre gotiku spôsoboval najmä praskajúci betón a miznúce železné konštrukcie./
Dora Kubinova
Tunisko
Teda najmä odchod z Viedne bol búrlivý. Blízko letiska šľahali plamene a to pekne vysoko. Buď horel kus lesa, alebo niečo čo omylom pristálo v lese.
Dora Kubinova
Baj baj twenty tú
Letní povídka pro Víkend MF DNES Na brehu Dunajského ramena stála osamelá postava a balansovala na kameňoch, aby nespadla. Udržať rovnováhu zavčas rána po namáhavej noci vôbec nebolo také jednoduché,, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Dora Kubinova
Kurz angličtiny
Maja sa chystala na dovolenku do zahraničia a tak sa učila angličtinu. Poctivo, nakúpila si knihy, zaobstarala nahrávky. Navštevovala rôzne kurzy, verejné aj súkromné s väčšími a najmä menšími úspechmi. Bola vždy ochotná začať od začiatku. K didn ́tom a pastom sa našťastie nikdy neprepracovala. Ostávala verná svojmu menu a pozdravu. Po niekoľkých rokoch a viacerých intenzívnych kurzoch, osobných učiteľov angličtiny, štátnym a menej štátnym pokusom niečo ju naučiť, vedela konečne povedať:
Dora Kubinova
Krčma s heligónkou, alebo prznenie ruskej hymny
Vedľa si otvorili krčmu. Skončili dni pokoja a oázy, babičku odvedľa zavreli na psychiatriu a krčma nahradila babičku v plnom rozsahu. Babičke medzitým predali barák a preventívne ho zbúrali, aby sa náhodou niekto nepokúsil vytiahnuť babičku zo psychiatrie a vrátiť ju naspäť do svojho domčeka.
Dora Kubinova
Anonymné listy v časovom pásme
Bývali sme v starom dome so solídnymi múrmi 40 centimetrov až 80 – poctivá prvorepubliková tehla. Žiadne kúsky tehál podložené zvyškami dreva a vyplnené niečím sypkým. V tomto byte sme mali od mojich 6 rokov mačky. Siamské mačky – to je mačka s mimoriadne silným hlasom aj za normálnych okolností. V čase ich hárania to bolo ešte horšie. My domáci sme boli na to zvyknutí a ani nám to nevadilo. Ale s ohľadom k susedom a napriek hrubým múrom dostávala Kikina hysteps – aby nejako prespala noc a občas sme ju na noc zavreli do skrine.
Dora Kubinova
Fízli a môj vzťah k nim
Zdedila som prastaré auto. No zdedila, povedzme majiteľ síce zomrel, ale mne sa nechcelo prejsť celou byrokratickou tortúrou a tak bola stará škodovka naďalej napísaná na otca. Ja som sa medzitým tak trochu vydala a tak trochu odsťahovala. Čo priviedlo moje papiere a papiere od „môjho“ auta k určitej disharmónii. Nič z toho tak celkom nesedelo. Na vodičáku som bola ešte stále slobodná, na občianskom som sa už volala ináč a na techničáku bolo ešte otcove meno...
Dora Kubinova
Keď zavrieš oči
Raz som sa otca na rybách pýtala, čo vidí, keď zavrie oči. < > „Policajta“ odpovedal so spokojným úsmevom. < > Niežeby tak veľmi miloval obranné, útočné a pokutovacie zložky v jednej uniforme, ale bol to čudlík visiaci niekde v strede rybárskeho prútu oznamujúci hlasitým pohybom hore obrovský záber. < > Napríklad starú topánku, alebo pätnásťcentimetrového vydeseného pubertálneho pstruha s bodkovaným akné.
Dora Kubinova
S citroenom a francúzskym šarmom
Až budem jedného dňa veľmi prachatá, kúpim si znovu citroena – ale ako druhé auto, aby som mala vždy na čom jazdiť, keď bude citrón tráviť svoje autoprázdniny v servise. Na ktoré má ako každý správny Francúz určite nárok. Pokiaľ práve neštrajkuje.
Dora Kubinova
A rána budú suché. 3 koniec
Ani jeden z obyvateľov dedulovej izby nespĺňal podmienky prijatia do tejto ustanovizne, z čoho bolo jasné, že sa sem dostali s mohutnou protekciou, že niekde majú niekoho mocného a nebezpečného a treba si dávať pri nich pozor. Dr Jozef Mlynár bol právnik a revízor. Pravda, iba takého pol storočia. Než sa stal dedkom a dedulom. Mal tri druhy trvalého záujmu: odhaliť protiprávne a nezdanené príjmy, hrať šach a opláchnuť celý ten logicko-matematický labyrint v mozgu niečím, čo dezinfikuje od baktérií a od myšlienok. Podľa možnosti s vysokým obsahom etylalkoholu. To ho vytrénovalo v stoickom pokoji, s ktorým prijímal zrady a zlyhávanie svojho mechúra. Po hojne ovlažovaných večeroch nie raz stál pred bránou a hneval sa, že buď je kľúč nesprávny, alebo zámka iná. V takých nociach si rezignovane sadal na schodíky k bráne a väčšinou tam zaspal. Našťastie boli to noci, v ktorých neprimrzol ku schodom a ráno je múdrejšie večera. I keď nie práve suchšie.....
Dora Kubinova
A rána budú suché. 2
Stolička bola určená pre Alzheimera. Každé ráno ho na ňu posadili a nechali hodinku posedieť si. Netušil načo tam sedí, a čo sa na takej stoličke naozaj má urobiť. Zvráskavený zadok bol po hodinke dôkladne otlačený a jeho manželka mala poobede aspoň čo ošetrovať. Jasno - červené preležaniny osviežovali jednoliatu bielu farbu v izbe. Keď zo stoličky padol, tak k červeným preležaninám pribudlo ešte niekoľko modrín.
Dora Kubinova
A rána budú suché. 1
Neboli. Posteľ bola mokrá a plienka už dávno nestíhala. Čakalo sa na sestričku. A na výchovnú päťminútovku, pretože mokrá plienka, neveští nič dobré, /je to materiál, z ktorého sa vôbec ťažko veští, aj keď preteká informáciami/ a už vôbec nie zavčas rána a a na začiatok šichty.
Dora Kubinova
Pri vláde - miesto posledného odpočinku.
Naše mačky sa dožívali požehnaného veku. Ale keď to bolo s nimi veľmi zlé a opúšťali náš svet, hľadala som pre ne primerané miesto posledného odpočinku. Najbližšie také miesto bolo pri vláde. Celkom sa mi páčila predstava, že pri nich bude niekto stáť čestnú stráž niekoľko rokov. Vzhľadom k tomu, že časť z mojich predkov leží v neznámych hroboch, časť v masovom hrobe na Mírove a keď pochovávali moju starú mamu, tak boli majstri tak zrúbaní že zrušili pri tej príležitosti kus vedľajšieho hrobu a rok sme si dopisovali so správou nebožtíkov, kým to dali ako tak do poriadku. Že nám pri tej príležitosti ukradli aj náhrobný kameň, to už bol malý nepodstatný detail. Úrad vlády bol najbližšie a tak som počkala až sa zotmelo a všetky naše mačky sú pochované na dôstojnom mieste.
Dora Kubinova
Kam by ste poslali človeka ?
Je 34 stupňov v tieni a niekto mi zavolá a pozýva ma na termo-vizuálne čosi. Najprv som si myslela, že chcú skontrolovať náš dom termokamerou. A ono sa to týkalo ľudského tela.
Dora Kubinova
Tú strechu treba natrieť
Ležala som na rozpálenej streche a oberala som čerešne. Na strechu sa liezlo pohodlne – po rebríku, ktorý mi pridržiaval z jednej strany môj svokor a a z druhej strany môj manžel. Môj otec liezol ako veverička po ostatných konároch čerešne. Jediný netrpel strachom z výšky čerešňových konárov. Iba musel dávať pozor a zlomené konáriky dával do svojich vrecká, aby nepadali dolu a neboli materiálom dôkazným o tom, že tú úbohú čerešňu oberá nešetrne. Zároveň som v pravidelných intervaloch dostávala informácie o tom, na ktoré konáre mám dávať pozor a čo všetko by som mohla zničiť. Ani jedného by som na strom, alebo na rebrík, alebo čokoľvek čo je vo výške viac ako pol metra od zeme nedostala. Hore som bola spokojná, nikým nerušená a nado mnou bol naklonený konár ovešaný čerešňami.
Dora Kubinova
Povodeň a kurz českej koruny
Keď vypukli povodne v roku 2002, postupne klesal kurz českej koruny až bol v jednom momente nižší ako slovenská koruna. V tom momente sa moja mačka zdvihla z domu a viac jej nebolo. Čisto čierna, zvláštne znaky – naozaj čierna a nikde ani fliačik. Obiehala som okolité dvory, ulice, vykrikovala jej meno. Otočila sa asi štvrtina z oslovených mačiek a minimálne jedenásť z nich bolo čisto čiernych. Radosť hľadať. Obšťastnila som svoje okolie letákmi a pomaly som prestávala dúfať, že svojho čierneho ušatého zvera ešte niekedy uvidím.
Dora Kubinova
Povoden Bratislava
Voda stúpa a jediná informácia o jej stave je buď z českej televízie – tam ale majú dosť vlastných starostí a Slovensko berú ako okrajové zahraničie. Alebo sa prebehnúť k vode a strčiť do nej prst. Štefánik stojí tiež nie veľmi nadšený s jednou nohou nakročenou, ako niekto, komu sa do tej vody nechce. Ja sa mu vôbec nedivím. Odborníci nás - pozorujúcich hladinu s plávajúcimi kusmi dreva, majú za turistov. Mať solídne informácie tak sa nechodím klaňať k Štefánikovým bagandžiam. Mimochodom Štefánik má tie šnúrky na nich rozviazané a to by nemal byť vzor pre mládež. /Aj keď je to o niečo lepší vzor ako Janošík/. Gottwald mal síce šnúrky zaviazené, ale na ten predvojnový vzor topánok sa naozaj nedalo pozerať. /Ani Jánošík nemal ktovie aké obutie. Inak by hol nevyradila z prevádzky luskovina./ Zase bolo dobre, že vyššie ako na cíp ešte nemožnejšieho kabáta človek nedovidel. Možno že nám najbližšie dni priblížia Štefánika a ja sa dostanem podľa vzoru Jánošík - k jeho vreckám!.
| předchozí | 1 2 | další |
