Dora Kubinova
Na dušičkovú nôtu, alebo keď je radosť umrieť
Každý rok máme ten istý problém. Niektoré cintoríny a niektorých nebožtíkov zvládam lepšie a s niektorými to ani po rokoch nehne. A pritom kým boli živí, mali všetci lepší orientačný zmysel ako ja – ich potomok.
Dora Kubinova
Keď horí škola
Je to nádherná predstava a iba málokedy dochádza k jej realizácii. A keď, tak to nie vždy stojí za to.
Dora Kubinova
Írsky seter
Mala som 14 a doma sme už niekoľko rokov úspešne chovali siamské mačky. To je tvor, s ktorým som iba raz skúsila ísť na prechádzku do lesa. Nebola nadšená a naspäť som ju niesla v náručí a vnímala som počet a ostrosť pazúrov a jej názor na to, čo je to príroda. A prečo je všetko studené, ostré a príliš zelené...
Dora Kubinova
S Trabantom na Paringul Mare
Hľadali sme si nocľah v Rumunsku, na ceste stála pani a tak sme zastavili a spýtali sa. Kati néni trvala na tom, že jej úzky zadok sa k nám dozadu do auta /trabanta – v ktorom boli vzadu dvaja pubertiaci/ ešte zmestí a ukáže nám ubytovanie, z ktorého budeme v siedmom nebi.
Dora Kubinova
Trabant pod Mont Blankom
Dostali sme devízák – náš prvý a aj posledný devízový prísľub. Čo znamenalo, že sme smeli v presne stanovenom období na chvíľu vystrčiť nos za hranice a potom sa poslušne vrátiť späť. Bol to pre mňa šok. V obchodoch neboli fronty, veci sa balili do igelitiek /ešte pol roka som s nimi chodila nakupovať, kým som poslednú nezodrala/ a predavači boli k zákazníkovi slušní a úctiví, a to aj vtedy, keď nič nekúpil. Z toho devízového prísľubu mohol človek naozaj iba sľubovať. Niekoľko mesiacov trvalo, kým som bola schopná vystáť si frontu na čokoľvek v počte viac ako dvaja ľudia.
Dora Kubinova
Chorvátsko
„My sme moc rádi, že sme se sámi olobodili.“ Bola prvá úvodná veta miestneho delegáta nášho zájazdu. Druhá veta rozoberala kde a za akých podmienok môžeme vymeniť šilingy, doláre, marky. My sme sa týmto spôsobom oslobodenia bohužiaľ chváliť nemohli.
Dora Kubinova
Pej devočka /špitál v Suchumi/
Každý cestovateľ by mal aspoň raz navštíviť miestnu nemocnicu. Najlepšie fullhouse aj s malým príručným cintorínom. Podarilo sa to aj mne. V zájazde sa kšeftovalo s čiernym uhlím /a toaletným papierom/, ale buď sa na nás zabudlo, alebo to už nemalo účinok. Skrátka najprv sa v špitáli ocitol môj brat a o dva dni na to som absolvovala cestu gazíkom aj ja. V gazíku bola drevená lavica a na stene sa dalo občas zachytiť obidvomi rukami pevne hrdzavú železnú tyč a dúfať, že mi nezostane v rukách. Gruzínski šoféri bravúrne zvládajú zákruty vo vysokých rýchlostiach aj je im v celku jedno, čo sa deje vzadu v aute. Mne to bolo po chvíli už tiež jedno. Bolo mi zle a predstava, že mi bude v sovietskej nemocnici lepšie bola dosť nereálna.
Dora Kubinova
Londýn
Na gymnáziu nás oboznámili s kultúrnymi pamiatkami Londýna – niekde medzi nepravidelnými slovesami a predminulým časom. Bolo mi jasné, že sa tam v živote nepôjdem pozrieť a tak som sa veľmi krkavčo zachovala k informáciám. Myslela som si, že tak ako väčšina z toho, čo sme mali vedieť, bude aj toto úplne zbytočné. A že ju budem mať uloženú niekde medzi dvojmocnými radikálmi čohosi a trojčlenkou niečoho iného. Omyl, otvorili sa hranice, časom znížili ceny leteniek a ja som si naplánovala Londýn. Teda vytlačila som si na niekoľko papierov čo chcem a čo môžem vidieť. S údivom som zistila, že ten zoznam pamiatok mám celkom slušne uchovaný v pamäti.
Dora Kubinova
O dvoch suchých rožkoch.
Máme po voľbách. A treba šetriť. Vláda má štyri roky na to, aby zabezpečila seba a svoje príbuzenstvo a to nie je jednoduché. Oveľa lacnejšie by náš štát vyšla monarchia. Teda jeden kráľ /kráľovská rodina - dva plus jedna/ jeden skromný palác, ktorý by sa nemusel každé štyri roky prestavovať a jedna sada korunovačných klenotov. Je iba otázkou, kto by mal byť kráľom a akým spôsobom by sme si určili prvého kráľa.
Dora Kubinova
Kachličkovanie
Než sa človek ožení a než si získa priazeň budúcich svokrovcov je schopný heroických výkonov. V rámci malej a veľkej rošády – kedy sa zrušili jedny dvere a vchod na balkón a vybúrali sa v kuchyni iné dvere na ten istý balkón, vznikol pred novými balkónovými dverami malý kúsok ničoho. Linoleum nám už tam došlo. A tak ten kus šedivého betónu tam bol už niekoľko „zatiaľ“ období.
Dora Kubinova
20. august 1968 s výpraskom - deň pred
Boli sme na Orave. Mame sa podarilo zohnať čerstvé mlieko a postavila pohár mlieka pred môjho brata. Uprel naň odmietavý pohľad a zavrtel hlavou. Sladké mlieko nebolo to, čo by mal rád. Lenže mama pre ten pol litrák musela vyjsť von so svojím politickým presvedčením na úplne neznámom poli.
Dora Kubinova
Alpy na kolieskovom kresle s dialýzou
Keď som opúšťala Bratislavu, rádio na mňa pustilo kus omše. Brala som to s rezervou a prepla na niečo s trochu rytmickejšou hudbou a menej výchovným slovom. Vydržalo to až po Viedeň, a keďže je nedeľa pustili na mňa rakúski bratia taktiež kus omše. Mohla som porovnávať, alebo preladiť. Veľmi to nepomohlo, večer keď sme hľadali reštauráciu, kde by sme sa mohli najesť, hlúpy zvyk začať s tým okolo deviatej, keď je všetko pomaly zavreté. Našli sme jednu otvorenú a sedeli sme pri drevených mriežkach – ako v spovedeľnici.
Dora Kubinova
Ja počkám - Dobr dan curo
Tiahla som sa po dedine a v ruke som mala knihu a uterák. Oslovil ma miestny dedko /to bolo ešte pred vojnovým konfliktom, takže to bol pomerne kompletný zástupca miestnych Chorvátov /čosi nad 50 rokov vlastné nohy, vlastné ruky, zuby netuším/. Od Srbov sa odlišovali najmä navzájom. Ja som bola rada, že sa dohovorím.
Dora Kubinova
Fuck in Brugg
Prešla som už pomaly všetky pamiatky, ktoré som mala na zozname želaných a prechádzala som na zoznam možných pamiatok. To je vtedy, keď to hlavné, kvôli čomu ste prišli, už máte za sebou, ale ešte stále ste v meste a ste ochotní šliapať po mačacích hlavách. A je stále čo objavovať na miniatúrnej ploche starého stredovekého veľmi dobre zachovalého mesta. /Asi tu nemajú inštitúciu, ktorá by povedala: „ty, ty a ty ste tu zbytoční, zavadziate a pôjdete k zemi, v tomto prípade k vode a do najbližšieho kanála. Aby bol priestor pre postgotické panely s nápisom- Bratislava mesto mieru.“. Tie poloblúky typické pre gotiku spôsoboval najmä praskajúci betón a miznúce železné konštrukcie./
Dora Kubinova
Tunisko
Teda najmä odchod z Viedne bol búrlivý. Blízko letiska šľahali plamene a to pekne vysoko. Buď horel kus lesa, alebo niečo čo omylom pristálo v lese.
Dora Kubinova
Baj baj twenty tú
Letní povídka pro Víkend MF DNES Na brehu Dunajského ramena stála osamelá postava a balansovala na kameňoch, aby nespadla. Udržať rovnováhu zavčas rána po namáhavej noci vôbec nebolo také jednoduché,, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Dora Kubinova
Kurz angličtiny
Maja sa chystala na dovolenku do zahraničia a tak sa učila angličtinu. Poctivo, nakúpila si knihy, zaobstarala nahrávky. Navštevovala rôzne kurzy, verejné aj súkromné s väčšími a najmä menšími úspechmi. Bola vždy ochotná začať od začiatku. K didn ́tom a pastom sa našťastie nikdy neprepracovala. Ostávala verná svojmu menu a pozdravu. Po niekoľkých rokoch a viacerých intenzívnych kurzoch, osobných učiteľov angličtiny, štátnym a menej štátnym pokusom niečo ju naučiť, vedela konečne povedať:
Dora Kubinova
Krčma s heligónkou, alebo prznenie ruskej hymny
Vedľa si otvorili krčmu. Skončili dni pokoja a oázy, babičku odvedľa zavreli na psychiatriu a krčma nahradila babičku v plnom rozsahu. Babičke medzitým predali barák a preventívne ho zbúrali, aby sa náhodou niekto nepokúsil vytiahnuť babičku zo psychiatrie a vrátiť ju naspäť do svojho domčeka.
Dora Kubinova
Anonymné listy v časovom pásme
Bývali sme v starom dome so solídnymi múrmi 40 centimetrov až 80 – poctivá prvorepubliková tehla. Žiadne kúsky tehál podložené zvyškami dreva a vyplnené niečím sypkým. V tomto byte sme mali od mojich 6 rokov mačky. Siamské mačky – to je mačka s mimoriadne silným hlasom aj za normálnych okolností. V čase ich hárania to bolo ešte horšie. My domáci sme boli na to zvyknutí a ani nám to nevadilo. Ale s ohľadom k susedom a napriek hrubým múrom dostávala Kikina hysteps – aby nejako prespala noc a občas sme ju na noc zavreli do skrine.
Dora Kubinova
Fízli a môj vzťah k nim
Zdedila som prastaré auto. No zdedila, povedzme majiteľ síce zomrel, ale mne sa nechcelo prejsť celou byrokratickou tortúrou a tak bola stará škodovka naďalej napísaná na otca. Ja som sa medzitým tak trochu vydala a tak trochu odsťahovala. Čo priviedlo moje papiere a papiere od „môjho“ auta k určitej disharmónii. Nič z toho tak celkom nesedelo. Na vodičáku som bola ešte stále slobodná, na občianskom som sa už volala ináč a na techničáku bolo ešte otcove meno...
| předchozí | následující |
| Počet článků 50 | Celková karma 0.00 | Průměrná čtenost 320 |
