Záhradnícky kásting

Zdedila som dom a záhradu a nemala som na ňu jednak dosť času a zároveň dosť vzdelania. Pestovateľské práce, ktoré sme mali na škole boli primárne určené na to, aby náš školník mal čerstvú úrodu – my sme z toho okrem hrablí a rýľa nič nevideli.  A to som sa  snažila z tých hodín uliať ako sa len dalo. A dalo sa.

Plocha bola pomerne veľká, zelená a a znalosti nulové. Dala som inzerát a čakala. Mala som jasné predstavy o svojom budúcom záhradníkovi – niečo nad päťdesiat s pupkom, nižší, nejaké vnúča, menej vlasov. Realita mala skoro meter deväťdesiat s kompletným chrupom a vlastnými vlasmi. Žiadna prehadzovačka. Tak mám právo aj ja na nejaký ten omyl. Pustil sa do záhradnej buriny, vykosil čo sa dalo. Stromy ostali v šoku a kým dovtedy marhule rodili raz za štyri roky – ale všetky naraz, začali pomaly a dôstojne rodiť každý rok.  A to mám marhule, ktoré priťahujú všetky blesky z blízkeho a ďalekého okolia. Do každej z marhúľ už niekoľkokrát udrel blesk. Možno je to pre prítomnosť Slovnaftu a jeho zásobníkov s naftou lepšie, že to udrie vždy do mojej záhrady, ale moje marhule sa naozaj delia štiepením – jadra.  Je zaujímavé, že si blesk nikdy nevšimol môj orech, alebo moju čerešňu. Jeden strom je vyšší, druhý zase širší, šanca trafiť cieľ bleskom je slušná. Nie, moje nedochované pokrivené marhule s podopretými konármi to schytávajú rok čo rok. Je pravda, že mám väčšie marhule ako moji susedia. No možno o niečo dosť väčšie ako ktokoľvek v mojom okolí. Ale či je to spôsobené bleskovým dozrievaním...

Myslela som si, že môj záhradník vydrží krátko.

„Môžem urobiť niečo so záhradnou chatkou?“ je úvodná veta každého záhradníka, ktorý zavíta do záhrady. Než úpravy záhrady, zaujíma ich vždy stará chata. Netuším prečo. Nie je ani krásna a vnútri nájdete všetko. Dokonca do jednej izby /z dvoch/ vedú dvere z výťahu. Že sú výťahové som zistila až po rokoch. Nedali sa otvárať ani zatvárať a boli zatarasené životne dôležitými vecami. Aj zlodeji a bezdomovci ich úctivo obchádzali.

Do chatky vedú dvojité bezpečnostné dvere. Naozaj dvojité  a bezpečnostné – sú zlepené z dvoch dverí a na tento sendvič musím mať extra dlhý kľúč. Ktorý keď zlomím, je malér, pretože takéto monštrum už robia iba majstri. Naposledy som si dala spraviť štyri kľúče. Ale žijú z nich iba dva. Jeden to má za sebou  a za posledným sa zľahli poličky. Jeden ma strýčko Pompom a druhý ja.

Socialistická minimalistická nikdy nedokončená stavba priťahuje nielen záhradníkov. Moje sendvičové bezpečnostné dvere /jedna časť sú borovicové dvere, pokračovanie je smrekové dvere aj so skleneným dlhým kukátkom, zaslepeným borovicovou časťou prvých  dverí/ málokedy znamenajú prekážku pre nevolané a nevítané návštevy.

Môj vyšportovaný záhradník vydržal tri sezóny. Potom začal chodiť a kosiť menej a menej, až nakoniec prestal úplne. Ostalo mi možno po ňom a možno po nejakom inom bezdomovcovi /všetci moji záhradníci sa dožadujú možnosti bývania v chatke/ niekoľko špz a veľa kabeláže k mobilom – krásne sa s tým na jar uväzuje hrozno.

Víno sa z tej záhrady nikdy nedalo piť. Keby existovali slovenské indiánske mená, môj svokor by sa bol určite volal „ten čo poserie každé víno“. Víno sa nedalo ani naďalej piť, ani potom, čo umrel a prestal ho robiť. Úroda klesala a ja som počítala bobule.  

Dala som nový inzerát. Okolité záhrady pustli a zrazu tá moja začala vyzerať lepšie ako susedné. Prestala som dostávať upozornenia, aby som niečo spravila s burinou. Susedné burinové polia zvedavo nakúkali cez plot a uvažovali nad tým, kedy sa pustia do mojej záhrady a či im ten symbolický, chatrný, deravý drôtený plot v tom zabráni.

„Môžem urobiť niečo so záhradnou chatkou?“

Teraz tam kraľuje strýčko Pom pom. Voláme ho tak, pretože čokoľvek zasadí, vykvitne a zarodí.

Mám o niečo slušnejších bezdomovcov ako moji susedia. Jeden u nich prezimoval až dozimoval. Našli ho na jar v chatke. Moji bezdomovci prídu otvoria a ani mi pritom veľmi neničia moje bezpečnostné prvky. Sem tam si vezmú kus traktora, iba špz ostávajú nedotknuté a omotané káblami. Čakajú až príde jar a bude treba uväzovať vinič.

One touch mal tento rok dva strapce  a Nokia štyri, Alcatel by sa mohol na budúci rok spamätať. Sagem na rozdiel od ostatných žije na trojkovej sústave. Máva dve bobule na jednom strapci. Špz-tkami si opravujem drobné veci na dome. Jedna úspešne nahradila škridlu na plechovej streche.

Autor: Dora Kubinova | pondělí 17.3.2014 17:44 | karma článku: 6,22 | přečteno: 276x
  • Další články autora

Dora Kubinova

Ubľa - utečenecký tábor

Obrázky z utečeneckého tábora v Ubli, štyri dni na konci sveta, kde lane zdravia dobré ráno. A o dobrú noc sa človek podelí hoci aj s líškou.

12.4.2022 v 19:58 | Karma: 14,06 | Přečteno: 372x | Diskuse| Ostatní

Dora Kubinova

Uťahaná vrana

/hymna uťahaných a nevyspatých matiek/ Letí vrana zavčas rána, za ňou kŕdeľ vraných detí. Chudák vrana takto zrána, uštvaná a uťahaná.

11.8.2014 v 7:53 | Karma: 4,59 | Přečteno: 96x | Diskuse| Poezie a próza

Dora Kubinova

Kapitálny úlovok

Obliekala som jedno dieťa, kamarátka druhé a bola som otočená chrbtom k vode. Vedľa nás sa rozkladali dvaja rybári. „Tam sa topí dieťa!“ zvolal jeden z nich. Skontrolovala som si drobizg pri sebe.

30.7.2014 v 0:12 | Karma: 6,48 | Přečteno: 242x | Diskuse| Letní povídka

Dora Kubinova

Keď šéfa okradne jeho podriadený

Šéf nebol nič moc, čo už človek môže očakávať od šéfa. Ale mal peknú dcéru, zamestnanú taktiež u nás a s ňou randil môj kolega. Intenzívne randil. Pretože okrem iných tajomstiev sa dozvedel aj heslo do sejfu a jeho umiestnenie v byte. Do ich súkromného bytového rodinného sejfu. A niekoľkokrát ten sejf vyčistil. Chvíľu trvalo, kým šéf zistil, že mu tam niečo chýba a ešte dlhšie kým došiel na to, kto mu v rámci randenia s jeho dcérou čistí jeho najvlastnejší sejf. Kto chodí s jeho dcérou, to už asi vedel. Aj keď nejakým vysokým IQ a kombinačnými schopnosťami neoplýval. Zase ale dokázal zohnať a dokonca aj zavesiť napriek našim hlasitým protestom mimoriadne škaredé kalendáre na aktuálny rok.

13.5.2014 v 11:25 | Karma: 6,14 | Přečteno: 397x | Diskuse| Poezie a próza

Dora Kubinova

Fékre

Keď človek v 70 rokoch ovdovie, nie je to nič príjemné. Ak pritom niečo podedí je to ešte stále dobré. Ak je ale predmetom dedičstva trabant, začína to smrdieť minimálne dvojtaktom. Edka zdedila desaťročného trabanta. Vodičský preukaz mala niekedy z obdobia o medzi prvou a druhou päťročnicou a za volantom nikdy nesedela. Čo by ale človek neurobil z lásky k nebožtíkovi. Edka bola ešte aj jogínka. Dosť vražedná kombinácia – občas aj sebedeštrukčná plus blízke okolie asi tak do 100 metrov. Spokojne relaxovala za volantom, hlboko sa sústreďovala na svoje dýchanie a na svoju bránicu. Jazdenie sa stávalo pomaly jej pôžitkom. Ono toho človek veľa po sedemdesiatke zo života možno nemá, ale trabant určite obohatí váš kultúrny a spoločenský život. Ak nie inde, tak aspoň na pumpe.

28.4.2014 v 11:03 | Karma: 8,63 | Přečteno: 320x | Diskuse| Cestování

Dora Kubinova

Orientačné dozvuky

S orientáciou v priestore sme mali problémy všetci v rodine. Dokonca sa to tiahlo niekoľkými generáciami, keď to tak počítam. Starý otec ostal trčať v zajatí v šírej Rusi a kým na začiatku bol ako zajatec školníkom, neskôr mu dovolili učiť, pretože učíteľnica sa chcela vydávať a na Sibíri bola najbližšou anglicky hovoriacou náhradou za učíteľnicu angličtiny môj starý otec. V tom čase vedel niekoľko jazykov a práve sa ako ruský zajatec vykonávajúci v rámci zajatia prácu školníka učil po rusky a teda mohol začať učiť na anglijskom jazyke. Mohla vypadnúť pomerne veľká časť učiteľnic, v tom čase vedel už nemecky, francúzsky...Latinu síce nesekal, ale maturoval z nej s vyznamenaním. Ruštinu sa teda učil v rámci zajatia a slovenčina bol až posledný jazyk, ku ktorému sa dostal. Pravdepodobne by zvládol aj telocvik, pretože bol atlét a hádzal diskom. Asi dosť ďaleko, pretože bol nominovaný na olympiádu, ktorej sa nezúčastnil. Zdalo sa mu v tom veku dôležitejšie oženiť sa a postarať sa o rodinu, než šaškovať na nejakom štadióne v rámci olympiády.

13.4.2014 v 13:06 | Karma: 5,03 | Přečteno: 137x | Diskuse| Poezie a próza

Dora Kubinova

Grécko – alebo plynulo po grécky za noc

Boli sem na Chalkidikách na polostrove a moja mama sa nudila. Robí to málokedy, ale skoro vždy to má katastrofálne dôsledky. Mala pocit, že na dovolenke nič nezažila a máločo videla. Ponuky na akýkoľvek výlet statočne ignorovala. V pondelok poobede vypadla elektrina a na oblohe bol oblak tmavej farby a vyzeral ako požiar. Zavolala som delegátku, povedala nám, že elektrický prúd nie je /mňa síce skôr zaujímal ten oblak dymu, ale ten nebol podstatný/ a oheň zahasí búrka. My sme sa však nepýtali na elektrický prúd, ale na ohnivý mrak, ktorý sa medzitým priblížil k nám a sršali z neho iskry. Netváril sa veľmi priateľsky. Naša delegátka povedala, že to nie je nič, nás sa to netýka, máme zostať tam, kde sme, nič nám nehrozí. Ak niekde horí, hasiči to uhasia, my sa tým nemáme zaoberať. Veď „búrka zahasí oheň“. Zhruba pol hodinu sme pozorovali mrak a venovali sa svojej zmrzline v dobrej viere v delegátkinu informovanosť.

6.4.2014 v 22:43 | Karma: 11,81 | Přečteno: 399x | Diskuse| Cestování

Dora Kubinova

Zozelená ako fras

Stala som sa majiteľom záhrady. Deti mali občas pocit, že by sa tam malo niečo dopestovať. Niečo by malo kvitnúť a prinášať radosť a plody. A ja by som mala byť nadšená, že sa môžem oháňať motykou a hrabľami. Preto už niekoľko rokov sadím v rôznych obdobiach paradajky na to najslnečnejšie miesto. Moje prvé paradajky začínajú tam, kedy iní končia. V októbri mám niekoľko zelených plodov, ktoré ma rodina donúti pred prichádzajúcimi mrazmi obrať. V nádeji, že sčervenajú a budú sa dať jesť.

20.3.2014 v 8:38 | Karma: 5,62 | Přečteno: 160x | Diskuse| Poezie a próza

Dora Kubinova

Architekt v dome

Bude mať dom menej chýb, ak to spraví tancujúci odborník s plochými nohami a okrúhlou pečiatkou? Alebo s okrúhlymi nohami a tancujúcou pečiatkou. Neviem vyskúšala som skoro všetky možné kombinácie a odrody remesla architektonického. Chvíľami bolo dosť tektonické a vrásnenia prebiehali v pravidelných intervaloch.

10.3.2014 v 8:03 | Karma: 4,95 | Přečteno: 180x | Diskuse| Poezie a próza

Dora Kubinova

Beh vytrvalostný - na trate krátke, alebo niečo pre svoje zdravie

Keď sa človek dožije päťdesiatky rokov – teda niečo okolo pol storočia – pre tých ktorým by to pripadalo ešte stále hanebne málo, tak zhruba jedna dvadsatina tisícročia znie už dosť veľkolepo, aby som sa zamyslela nad sebou a rozhodla niečo so sebou spraviť. Pár pokusov prebehlo za posledné roky, ale boli márne. Teda aspoň keď sa pozriem do zrkadla a to ho ani nemusím leštiť kvôli takejto príležitosti. Skúsila som to na malom ligotavom kúsku, ale keď som videla ten výsledok, okamžite som odložila prachovku. Nie som si istá, či môžu nastať aj horšie časy.

2.3.2014 v 12:42 | Karma: 6,19 | Přečteno: 185x | Diskuse| Sport

Dora Kubinova

Zbrane do kabelky

Možno by som mala v záujme svojej rodiny, svojho zmenšujúceho sa majetku začať uvažovať o zbrojení. Ale kým ja som potomok úžasného strelca – otec mi bol schopný vždy a za každých poveternostných podmienok /a akoukoľvek upravenou vzduchovkou/ vystreliť čokoľvek podľa požiadaviek – väčšinou sme sa zjednotili na sadrovej opici na gumičke oblečenej v niečom slušivom kožušinovom, s čím sa potom naša mačka niekoľko hodín sústredene hrala. Až kým jednotlivé kusy opičieho kožucha neležali v rôznych častiach bytu a niekde na stoličke sa zamyslene hojdala plešivá sadrová opičia hlava.

22.1.2014 v 8:19 | Karma: 6,56 | Přečteno: 408x | Diskuse| Společnost

Dora Kubinova

Bábkové divadlo a rezervné pančucháče

Slnko mi svietilo do očí a bola som rada, že mám aspoň ruky voľné a zakryla som si oči. Zabočili sme za roh a už zase! Bolo to už druhý raz čo so mnou vybabrali a zamávali. Do ruky mi strčili niečo, čo je teraz aj tak mazľavé a ulepené – niečo z toho mám na tričku a na vlasoch a zvyšok na bugine. Ja nechápem, čo s tým bábkovým divadlom majú. Prečo majú každý pol rok pocit, že by som tam mala ísť. Nič zlé som predsa dnes nevyviedla. Teda aspoň odkedy som sa zobudila. A ťahať mačku za chvost v tomto veku je predsa normálne!

13.1.2014 v 22:47 | Karma: 6,00 | Přečteno: 223x | Diskuse| Poezie a próza

Dora Kubinova

Zlodeji

Čerstvo nasťahovaní v prastarom dome, ktorý skôr pripomínal opustenú strieľňu a občas k nám prišli návštevy rôzneho vierovyznania. Dom bol požehnaný, posvätený na rôzne spôsoby a k rôznym cirkvám. Aj tak to nebránilo drobným únikom vecí z domu, a menej drobným únikom vecí spred domu. Pán farár, keď sa vrátil do auta, zistil že mu medzitým, čo on požehnával dom, ukradli breviár a kabát.

6.1.2014 v 15:57 | Karma: 9,94 | Přečteno: 746x | Diskuse| Společnost

Dora Kubinova

Vianočná stráž

Dostali sme sviečku krásnu sviečku trblietajúcu sa v každom osvetlení a patril k nej aj správne zladený zelený tanierik so striebornými okrajmi. Sviečka bola v tvare vianočného stromčeka a nechali sme si ju na extra príležitosť – teda Vianoce. Zapálili sme ju po večeri a horela. Horela tak ako obvykle zelené stromčekové sviečky horia. Teda aspoň zo začiatku. A neskôr, keď z nej kvapkal vosk do taniera, tak to bolo ešte celkom v rámci normy sviečok, ktoré tečú.

13.12.2013 v 20:43 | Karma: 5,60 | Přečteno: 157x | Diskuse| Poezie a próza

Dora Kubinova

Snehuliaci

Nastúpila som do zamestnania a z nejakých mne menej známych dôvodov sa na začiatku udiali dve zásadné veci. Netuším prečo, ale mali ma tam pomaly za matematického génia – s tým sa ešte človek zmieri, ale zároveň mali pocit, že viem kresliť. A to teda pravda určite nebola. Ale menej bolela tá matematika, ako to kreslenie. Mohla som mávať vysvedčeniami, ovievať sa s nimi. Nič nepomáhalo. Tak som mala aspoň pocit, že všetci profesori, ktorí ma mali na výtvarnej výchove vibrujú v hroboch a pokiaľ ešte žijú, tak musia mať z mojich výkresov ťažké sny aj po rokoch. Minimálne tak ťažké, ako boli moje obavy, že nejaký učiteľ vystaví môj výkres ako odstrašujúci príklad na nástenku.

29.11.2013 v 19:22 | Karma: 3,97 | Přečteno: 114x | Diskuse| Poezie a próza

Dora Kubinova

Škodovka

Naše trabanty sa dožívali pomerne krátkeho života. Bolo to dané možno technickým zameraním môjho otca, úrovňou servisov, rybárskymi revírmi a v neposlednom rade asi použitými technológiami súdruhov z NDR. Ale ten život bol bohatý, nikdy nešli dva krát tou istou cestou a málokedy sa im pokazili tie isté veci. A na pumpe sme im vždy namiešali trochu iný drink. Na to by nám predsa bol stačil náš kufrík s rodinným striebrom. Nestačil. Poruchy boli vždy iné, a keď sa vystupňovali nad únosnú mieru – spravidla po štyroch rokoch vernej služby, kupoval sa trabant nový. Iba kufrík s rodinným striebrom ostával ten istý a občas k nemu niečo pribudlo. Tak sa stalo, že sme jedného dňa mali škodovku, ale náhradné diely v rodinnom striebre ešte naďalej patrili prevažne trabantovi, navijakom a niečo k foteniu. Autá sa nám obvykle pokazili zhruba po 500 kilometroch /u trabantov 500 kilometrov svižnej chôdze/. Ale boli slušné, vždy sa s nami lúčili na prekrásnych scenériách – teda pokiaľ to nebolo napríklad na hlavnej ceste do Ľubľany. A niekedy dokonca rovno pred servisom kľakli – potom ale ten servis musel mať veľmi dlhé a exoticky znejúce meno v Kiskunfélegyházi.

20.11.2013 v 7:51 | Karma: 6,87 | Přečteno: 633x | Diskuse| Cestování

Dora Kubinova

S čerstvým vodičákom

Konečne som sa stala majiteľom vodičského preukazu. Síce to neznamenalo, že viem jazdiť – s tým to nemalo nič spoločné. Ale bol to základ. Požiadala som kolegu, aby mi dal pár lekcií. Nie je jednoduché jazdiť s vlastným manželom, alebo nedajbože s vlastným otcom. V praxi to vyzeralo tak, že sme služobnou škodovkou vyštartovali po lístky na hokej, po skripta, po bývalú frajerku, súčasnú frajerku a občas aj po budúcu frajerku. Taxikárčila som, učila sa. Pri prvom cúvaní som nabrala stĺpik na parkovisku. Bol podmierečný, viac neviditeľný a kolega sľuboval, že bude mlčať. No veriť chlapovi! Ledva rozrazil dvere okamžite dostali všetci podrobnú svodku o mojom šoférovaní.

15.11.2013 v 9:13 | Karma: 5,98 | Přečteno: 328x | Diskuse| Cestování

Dora Kubinova

Bez vodičáku

Dovolenky s rodičmi mali vždy svoje neopísateľné kúzlo. Ak nechcíplo auto, určite rupli iné veci. Boli sme v Poľsku a kochali sa prírodou. Môj otec niečo prekračoval a bol tam natiahnutý tenký drôt a bolo po kochaní sa. Vrátili sme sa na ubytko – na priváte v Bielom Dunajci – Tatry z poľskej strany.

8.11.2013 v 15:39 | Karma: 10,42 | Přečteno: 532x | Diskuse| Cestování

Dora Kubinova

Stopom po mori

Nie každý má stajňu a dopestuje si svojho vlastného koňa. Väčšina z nás má dva plus KK . Síce neviem, čo to znamená, ale v novinách sa to spomína najčastejšie a určite to znamená, že sa vám tam nezmestí ani do špajzky a ani do pivnice menší kôň. Niekedy je problém s dvomi kompótmi a jedným dieťaťom.

5.11.2013 v 21:41 | Karma: 5,69 | Přečteno: 244x | Diskuse| Cestování

Dora Kubinova

Na dušičkovú nôtu, alebo keď je radosť umrieť

Každý rok máme ten istý problém. Niektoré cintoríny a niektorých nebožtíkov zvládam lepšie a s niektorými to ani po rokoch nehne. A pritom kým boli živí, mali všetci lepší orientačný zmysel ako ja – ich potomok.

31.10.2013 v 18:01 | Karma: 7,50 | Přečteno: 215x | Diskuse| Poezie a próza
  • Počet článků 50
  • Celková karma 0
  • Průměrná čtenost 320x
Potulný programátor, ktorý má rád anglický humor v kombinácii s českou klasikou. Nič človečie mi nie je sväté.